Maročania sú známi svojou pohostinnosťou, ktorú dokážu vo svojich príbytkoch dokonalo zmaterializovať. Ako? Svojou stáročnou tradíciou v remeslách a umení. Nie iba teplé svetlo lámp či posedenie na taburetkách a kobercoch pridáva na srdečnej atmosfére, svoje zastúpenie tu má aj marocká keramika. Keď si človek prezerá žiarivé farby a delikátne vzory autentickej ručnej práce, je až k neuvereniu, že tieto okúzľujúce predmety vznikli z hliny v horúcich plameňoch hrnčiarskych pecí.
Ako sa tvorila tradícia
Archeologické nálezy dokazujú, že keramika sa na území dnešného Maroka vyrábala a používala už v prehistorickom období 10 000 rokov pred n.l.. Samozrejme, v tomto období bola technika zhotovenia keramických produktov jednoduchšia a výrobky boli zdobené minimálne, iba geometrickými tvarmi alebo jednoduchými čiarami.
Výrazný posun v umení keramiky v Maroku prinieslo obdobie starovekého Ríma. Rimania obohatili marockú výrobu keramiky o využitie hrnčiarskeho kruhu a uviedli tiež dekorovanie motívmi zo svojho umenia, čím sa marocká kultúra zliala s ďalšou.
Obdobie Islamu prinieslo do techník marockej keramiky napríklad využívanie podkladovej bielej glazúry, ktorou sa prekryla prirodzená farba keramiky, a na ňu sa následne nanášali ďalšie farebné motívy. V tomto období prenikli do umenia tiež náboženské motívy – hlavne geometrické tvary, ale aj prírodné motívy. Geometrické tvary v Islame nesú svoj význam, napríklad do seba zapadajúce mnohouholníky symbolizujú jednotu. Na keramické predmety sa začalo tiež písať, obyčajne verše z Koránu a modlitby.
Marocká keramika zažila svoju zlatú éru počas dynastie Marinidovcov (13. až 15. storočie). Panovníci pôsobili ako patróni umenia v krajine a umelci si dovoľovali viac experimentovať, čo prinieslo žiarivejšie farby a tiež napríklad 3D zdobenie predmetov.
Hlinou a rukami
Hrnčiari sa, hlavne v minulosti, usídlili v mestách, v ktorých blízkosti sa nachádzali zdroje hliny vhodnej na výrobu keramiky. Centrami hrnčiarstva sa tak stali mestá ako Safi, Fez či Meknes, ale hrnčiarov nájdeme aj v Marakéši. Najväčšou produkciou hliny, ale aj hotovej keramiky, sa pýši práve mesto Safi.
Cesta začína v zemi
Samotnému modelovaniu či točeniu na kruhu predchádza príprava modelovacej/hrnčiarskej hliny. Tá tradičná marocká je červená a ťaží sa v podobe “kameňov”, ktoré remeselník následne rozbíja na prach. Tento potom zmieša s vodou a miesi. Z hliny sa musí dostať všetok vzduch preč a musí byť hladká. Posledné miesenie vykoná hrnčiar tesne pred tým, ako si sadne k výrobe produktu.
Dotyk tvorcu a dotyk ohňa
V minulosti keramiku vyrábali modelovaním. Táto technika poskytuje väčší priestor kreativite a hre s tvarom, súčasne je však náročnejšie dosiahnuť symetrické línie. Postupný vývoj keramiky a vplyv iných kultúr priniesli Maroku možnosť používať hrnčiarsky kruh. Obyčajne je vyrobený z dreva alebo kameňa a poháňa ho sám hrnčiar svojimi nohami. Pri točení keramiky na kruhu vzniká predmet, ktorý má rovnakú hrúbku steny. Je to proces, ktorý si vyžaduje značnú zručnosť a koordináciu.
Vyformovaná misa, tanier, váza, tajin či iný predmet sa nechá vyschnúť na slnku aj dva dni. Tento proces mení štruktúru hliny na keramiku bez toho, aby bola plne roztavená. Až potom hrnčiar uloží výrobky do pece, v ktorej sa vypaľujú pri 900°C šesť hodín. Ďalších šesť hodín pec chladne a až vtedy sú predmety z pece vybrané na ďalšiu úpravu.
Keď sa k remeslu pridá umenie
Pre povrchovú úpravu keramiky sa používa glazúra. Nemá iba dekoratívnu funkciu, ale pomáha produkt tiež chrániť pred vodou, čím zvyšuje jeho odolnosť. Glazúru tvoria rôzne minerály a pigmenty v rôznych zmesiach, ktoré sa riedia vodou a nanášajú na povrch v tenkej vrstve. Následne hrnčiar opäť uloží výrobky do pece, v Maroku často do drevenej, aby prešli vypaľovacím procesom znova. Dĺžka vypaľovania závisí na použitých glazúrach, želanom výsledku, ale aj množstve výrobkov, a môže trvať aj viac dní. Vplyvom tepla v zmesi glazúry prebieha chemická reakcia, vďaka ktorej je výsledný povrch lesklý a žiarivý.
Farby a vzory nesú symboliku prameniacu najmä z učenia Islamu. Zdobenie sa však môže líšiť aj regionálne. Pre mesto Fez je typická keramika s kobaltovo modrými vzormi, pre Safi bola typická glazúra v odtieňoch zelenej, tyrkysovej a čiernej, keramika z Marakéša sa vyznačuje zasa zemitými tónmi a rustikálnejším charakterom a južná časť krajiny je známa zelenou keramikou Tamegroute. Dnes, v možnostiach jednoduchšej prepravy, sa rôzne štýly miešajú a hrnčiari s umelcami sa inšpirujú pri svojej tvorbe aj v modernom svete. Môžeme teda nájsť rôznofarebnú keramiku s množstvom rôznych motívov.
Keramika ako súčasť každodenného života
V marockej keramike sa snúbi umenie s praktickým využitím. Či už sa pozrieme na taniere, misy, poháre, karafy alebo aj umývadlá, každý kúsok nájde svoje uplatnenie v domácnosti nie len ako dekoratívny prvok. Jedným z najčastejších výrobkov hrnčiarov, aký by sme našli v marockých domácnostiach, je tažin, ktorý sa v zdobenej verzii používa ako misa s pokrievkou pri servírovaní jedla a v striedmej alebo bez zdobenia na varenie tradičných marockých pokrmov.
Prečo si svet zamiloval marockú keramiku
Dnes sa marocká keramika teší obľube nie iba v okolitých štátoch Maroka. Ponúka rustikálne kúsky, pre ktoré sú typické zemité tóny farieb, ale pre moderné domácnosti tiež farebné kúsky, ktoré prinesú do priestoru farebný tón či zaujímavý centrálny prvok. Keramiku môžeme zavesiť na stenu či položiť – či už niekam k okraju miestnosti alebo priamo na stôl. Jedno je isté, marocká keramika prinesie do vášho interiéru znak sofistikovanej scestovanosti.
Zaujali vás možnosti funkčného umenia marockých hrnčiarov? Nahliadnite do ponuky keramiky na našom e-shope a vyberte si kúsok pre seba.
Zdroje:
https://kechart.com/pages/the-rich-history-of-moroccan-pottery-and-ceramics
https://www.story-rabat.com/moroccan-pottery/
https://globein.com/blog/step-step-ceramics-made/
https://kechart.com/blogs/news/the-art-of-moroccan-pottery-techniques-and-styles
